Nepite v lete studenú vodu, len vo vás zasyčí a vyparí sa...

Nuž. Aby som nebol obvinený z vševedkovstva (ľudia sú rôzni), navrhujem jednoduché experimentálne overenie tohto tvrdenia: zohrejeme kovovú platňu na teplotu 37 stupňov (viac-menej stabilná teplota môjho interiéru, povráva sa, že bežná priemerná teplota interiéru môjho živočíšneho druhu), vylejeme na ňu studenú vodu (navrhovaná teplota 4 stupne, podľa mnou prevedeného miniprieskumu okolia priemerná teplota minerálky čerstvo z chladničky vytiahnutej) a pozorujeme výsledok.Napriek tomu, že tento experiment je v mojom prípade stále zaradený na wish-list (to-do list s neurčeným dátumom), trúfnem si predpovedať výsledok: nič. Voda sa rozleje po platni, v závislosti od plochy použitej kovovej platne a množstva obetovanej vody ostane na platni, prípadne pretečie cez okraj... Ak niekto tento experiment zrealizuje, budem rád, ak sa so mnou podelí o pozorovaný výsledok.Pokiaľ moje dávno nadobudnuté vedomosti z fyziky siahajú, očakávaný efekt by bol radikálne iný (konkrétne ono vyššie spomínané zasyčanie a vyparenie sa) v prípade razantného zvýšenia teploty kovovej platne na 100 a viac stupňov. Praktický dopad zvýšenia internej telesnej teploty na 100 a viac stupňov nechávam na fantázii čitateľa.P.S. Priznávam, že v istom prípade som v lete skutočne zaznamenal okamžité obliatie potom po príjme tekutiny. Bolo to, keď som sa vrátil po prechádzke mojím malebným mestom. Po príchode domov moje kroky smerovali priamo ku chladničke, teda vlastne k jej obsahu - dobre vychladenej fľaši minerálky a výsledok sa dostavil. Toto obliatie potom však vyplynulo z kombinácie telo po vykonanej namáhavej práci (v mojom prípade stačia 4 poschodia bez výťahu) + prísun tekutiny (akejkoľvek teploty) a bolo pozorované aj v iných ročných obdobiach. Stačilo by počkať pár minút (a.k.a. vydýchať sa) a oblečenie by ostalo suché (relatívne). Ale keď tá studená minerálka bola tak lákavá...